SNM – Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku
Múzeum kultúry Maďarov na Slovensku je špecializované múzeum SNM s celoštátnou pôsobnosťou, ktoré sa zameriava na dejiny a kultúru Maďarov na Slovensku. Poslaním múzea je cieľavedomé získavanie, ochraňovanie, vedecké a odborné spracovávanie a sprístupňovanie múzejných zbierok a fondov dokladajúcich dejiny a vývoj hmotnej a duchovnej kultúry maďarského etnika na Slovensku. Múzeum sídli v priestoroch obnovenej Brämerovej kúrie na Žižkovej ulici č. 18 v Bratislave. Vysunuté expozície má múzeum v Dolnej Strehovej a v Sklabinej.
Kaštieľ, ktorý prešiel v rokoch 2010-2013 kompletnou rekonštrukciou v rámci slovensko – maďarského úniového projektu ,,Naše spoločné dedičstvo: Madách“, sa právom stal nielen súčasťou dedičstva Maďarov, ale celej Európy. Literárnohistorická výstava v kaštieli si v 11-nástich sálach pripomína život Imre Madácha a jeho svetoznáme dielo Tragédia človeka.
Imre Madách sa narodil 21. januára 1823, tri týždne po narodení Sándora Petőfiho, v miestnom kaštieli. Jeho otec sa volal rovnako Imre, matka Anna Majtényi. Básnik mal štyroch súrodencov: Máriu, Annu, Károlya a Pála. Otec Imreho Madácha zomrel v roku 1834, keď mal jeho syn – básnik iba 11 rokov. Vo svojej rodine básnik videl príklad k vlastenectvu a vzťah ku kultúre. V roku 1837 ukončil gymnaziálne štúdiá, skúšky absolvoval vo Váci. Nemal ani 15 rokov, keď začal študovať v Pešti na filozofickom odbore. V rokoch 1839 – 1840 sa dal na štúdium práva.
Expozície.
Prvý výstavný celok (1.-5.sála) sa snaží dosiahnúť historickú autentickosť a navodiť dobovú atmosféru; v jednotlivých interiéroch predstavuje materiálny a duchovný svet (domáce prostredie, spoločnosť rodiny a priateľov), ktorý obklopoval autora Tragédie a tak návštevníka uviesť do života dramatického básnika.
„Levia jaskyňa“ – legendárne miesto zrodu Tragédie – bývalá pracovňa Madácha.
Výstava s dobovou autentickosťou predstavuje to, čo je na legende pravdivé a vyvracia všetko, čo je falošné. Imre Madách tu od návratu z väzenia v roku 1853 do svojej smrti zďaleka nežil v drsnej osamelosti a v úplnej izolovanosti. Po rozvode a odchode manželky, resp.staršej dcéry Jolan v roku 1854, tu vytvoril príjemný domov, ktorý si užíval spolu s početnou rodinou.
Pánsky salón (štvrtá izba) – v priestore kde Imre Madách prijímal svojich priateľov, predstaviteľov verejného života Novohradskej stolice a kde sa okrem kartárskych súbojov diskutovalo o najzávažnejších udalostiach. V tomto salóne priblížime Imre Madácha ako politika, ktorý bol známy, dokonca uznávaný nielen v rámci stoličného, ale aj štátneho politického života.
Dámsky salón (piata izba) – ústrednými vizuálnymi prvkami sú na jednej strane tmavá postava vážnej, hlboko veriacej strehovskej aristokratky, ženy prísnych mravov Anny Majthényi a na druhej strane žiarivý, nadpozemský zjav Erzsiky Fráter. Život Imre Madácha formovali a určovali dve ženy: matka a manželka.
Druhý výstavný celok svojou umeleckou koncepciou a zážitkovým charakterom pripomína aktuálne posolstvo Tragédie človeka, ktoré je prekvapujúco platné a moderné aj v XXI. storočí.
Priestor suterénu kaštieľa, kde je v komorných klenutých miestnostiach vytvorené návštevnícke centrum s muzeálno-pedagogickým animátorom, malým javiskom a konferenčnou miestnosťou.
Telesné pozostatky básnika boli premiestnené z pôvodnej hrobky do novej, vybudovanej v parku kaštieľa. 3,6 m vysoká socha odhalená po dobudovaní hrobky 19. decembra 1936: ´Duša človeka túžiaca po nebi´ je dielom bratislavského sochára Alojza Rigeleho.
Mgr. Dana Veselovská
lektorka Múzea
